1. Sen v ktorom som sa vrátila do minulosti

8. března 2010 v 16:11 | Lily Kemuriリリー煙


"Eeeeeeeee" plakalo malé ružovo vlasé dievčatko malo asi 4 roky. "čo je ti Lily?" spýtal sa o tri roky starší chlapec menom Mayo."Odchádzam idem preč, už ťa nikdy neuvidím" povedala a ešte viac začala plakať. "Sľubujem ti, že ma uvidíš a budeme sa spolu rozprávať bude všetko ako predtým neboj. "Sľubuješ?" spýtala sa z nádejou očiach." áno, sľubujem" a usmial sa....



"Pod sem Miňa ukážem ti čo som nakreslila" povedal niekto. Deti sa hrali a voľáke malé dieťa sedelo v kúte."Ty si tu nová?" prihovorila sa jej malé dievčatko."Mhm" prikývla. Spomienka pred polhodinkou: "Toto je Lilien Koura presťahovali sa z Kjoto. Dúfam, že ju prijmete medzi seba a budete sa s ňou kamarátiť" povedala sensej a ukazovala stále na malé dievčatko, ktoré stalo pred všetkými a triaslo sa. Koniec spomienky."Aha, ty si Lily. Pod" a podávala jej ruku....


"Crrrnn" zazvonil budík a teda sa aj skončil sen." čo to bolo za sen? Vrátila som sa do minulosti "povedala som a stále som tam len tak sedela ako obarená. Chvíľu som tam sedela ale rýchlo som si uvedomila kvôli čomu som sa zobudila, kvôli budíku. Rýchlo som vstala a začala som sa obliekať. Keďže ráno vôbec neraňajkujem sedela som pred televízorom, keďže moja mladšia ségra ktorá má 4 roky tak si pustila ako vždy kanál na ktorom v kuse bežali len a len anime. Mne to vôbec nevadilo lebo ja mám veľmi rada daktoré anime. Ale dneska som vôbec nevnímala telku ale môj sen čo to malo znamenať? Prečo som sa v tom sne vrátila do minulosti? Bola to voľáka
výstraha? Stane sa niečo? Toto boli moje myšlienky. "Crrnn" začal mi zvoniť a vybrobať mobil. "To bude Michie" povedala som si sama pre seba a išla som jej rýchlo otvoriť. Pomaly si zvykla, že ráno má mi len prezváňať na mobil. Ale prezváňa aj potom čo ocino od nás odišiel a to je dosť dlhá doba. "Ahoj Lily" pozdravila ma hneď vo dverách."Ahoj Michie" povedala som. ?Čo sa stalo?" spýtala sa ma lebo videla aký mám nemý pohľad. "To ti poviem cestou alebo v triede.

"OK?" spýtala som sa jej a vedela, že to tu nechcem rozoberať. "Ide aj Tori do školy?" spýtala sa ma. "Asi áno" povedala som. Išli sme o dom ďalej lebo Methiusovci bývajú vedľa nás v dome ako my .Zazvonila som. "áno už idem" bolo počuť hlas zo zvončeka. Bola to Tori. Potrebovali by opraviť zvonček pomyslela som si lebo Torin hlas bolo ledva počuť. Počula som buchot, smiech a veľa nohí len aby to neboli oni pomyslela som si. No bohužiaľ mi šťastie neprialo. Práve z domu vychádzali: Dan, Mao, Baku. a za nimi Tori. V ďaka ti Toripomyslela som si. Aspoň sme za nimi ďalšia moja myšlienka. No nono Dan čo sa na mňa dívaš? Už ma neoklameš pozeraj sa v jednom v kuse na niekoho iného zase som si pomyslela. "Ako Tori?" spýtala som sa a naschvál sme zostali stáť na mieste lebo ja som akože dačo hľadala, čo oni už dávno vykročili a boli asi 3 metre od nás. "Dobre" povedala a ja som sa prestala hrabať v taške, že akože som našla to čo som potrebovala. "Tak je fajn" povedala som a pomaly sme išli. "Lily? Prečo si dneska taká čudná?" spýtala sa ma Tori. Michie tiež sa ma to isté spýtala vlastne inak ale myslela to tiež ako Tori. "To není nič dôležité" povedala som to neprítomne. Celou cestou som nič nevnímala Tori z Michie sa rozprávali a keby ma Tori nezadržala určite by ma zrazilo auto. Keď sme boli v škole skoro som išla do deviatackej skrinky keby ma Michie nezadržala a neodtiahla k našim siedmackým skrinkiam. "Lily prebuď sa!!!" ako šibnutím čarovného prútika som sa zobudila. Keď zbadala Michie, že som sa zobudila ukázala mi miesto kde som skoro dala moje topánky a potom mi všetko došlo. Dali sme si do skriniek topánky a išli sme normálne po schodoch a bola som už pri vedomí. Išli sme okolo deviatky, keďže majú triedu vedľa nás. Vošli sme do triedy a sadli na svoje miesta ledva som si sadla, keď Michie na mňa zrazu vypľula otázku čo sa somnou deje. Povedala som jej sen a nestihla mi nič na to odpovedať lebo práve prišla do triedy naša matikárka. Počas hodiny bol hluk ako vždy lebo moji spolužiaci nikdy nemôžu byť ticho a pracovať nenamietala som veď aj ja vyrušujem dakedy na hodinách ale vychádza mi známka trojka ale im päťky alebo štvorky a to nie len na tom to predmete. Túto hodinu ukončilo sladké "crrrnn" a bolo koniec hodiny. "Lily to je zvláštny sen keby mne sa sníval nevedela by som čo si mám myslieť" povedala Michie hneď po odchodu učky. "Aspoň nie som sama čo nevie čo si má naozaj myslieť" povedala som a už sme sa na túto tému dnes nevracali iba vtedy keď prišla moja najlepšia kamarátka spýtala sa čo si naozaj mám myslieť. Michie a ja sme jej to vysvetlili a potom samozrejme išla z Kayou- najkamoškou na rôzne tance a chôdza géjš. Potom som sama išla domov. O 15:00 som išla po moju mladšiu sestru. Okolo 19:30 prišla mamina úplne vyčerpaná z roboty. Odkedy ocko odišiel od nás musí mamina brať aj nadčasy aby sme voľáko vyžili do najbližšej výplaty. "Lily snívalo sa ti niečo?" spýtala sa ma a ja som otvorila ústa a vypleštila moje čierne oči. Ako to uhádla? preblesklo mi hlavou. "Lebo si taká čudná" dodala len tak unavene. "Pod si sadnúť povieš mi to. Ale najprv choď Emily zapnúť počítačač a daj jej hry. Aby nás nevyrušovala" Zapla som Emily počítač a vrátila som sa do obývačky a znova som si sadla na sedačku. Reprodukovala som jej sen a tvárila sa normálne.

"Lily musím ti niečo povedať" povedala mama a zatvárila sa vážne ale aj tajomne. Čo povedať? Som adoptovaná? Ocko zomrel? Mala som súrodencov ale zomreli? Čo to môže byť?
"Poviem ti to odpradávna, keď si ešte nežila dokonca ani ja ani... Začalo to všetko od stredoveku, poznáš príbeh o grófovi Draculovi?" spýtala sa ma. "áno" povedala som. "že vraj keď malo jedno dievčatko dvanásť rokov ako ty sníval sa je sen ako tebe "z minulosti." Ale neviem čo to všetko má spoločné somnou?" spýtala som sa. "Neprerušuj ma!" povedala mamina. "Všetko na seba nadväzuje." Aha" povedala som a radšej som čušala. "Tomu dievčati sa o niekoľko dní vyšla zo srdca perla." "Perla?" spýtala som sa neveriacky. "Neprerušuj ma!" povedala a okamžite som zmĺkla. "áno vyšla perla a keď si želala aby sa otvorila alebo proste potrebovala ona sa otvorila. Nebola to hocijaká perla. Tá perla bola hocijako pokreslená. A vieš kto to dievčatko bolo?" spýtala sa ma mamina. "Nie" povedala som. "Bolo to matka grófa Draculi. Volala sa grófka
Draculová. Po stáročia sa každému kto potreboval perlu alebo ju chcel vyšla zo srdca. Každý ju mal inakšiu. Potom o pár neskôr ju mala grófka Barthori. Naozaj existovala ale nekúpala sa v krvi ale ona ju pila ona bola upírka tiež ako Dracula. Bol to jej starí otec a pre istotu aby ostatní nemali pochybnosti zmenili si priezvisko jej rodičia spolu s ňou. No a takto to išlo po stáročia. Po konečne dlhej dobe sa to prejavilo aj u teba a to je dosť významné."
"Mami. Myslíš, že sme boli s nimi príbuzní? Alebo čo?" spýtala som sa. "Ja nemyslím ale ja viem" povedala mamina.

"Čože? To je absurdné." "Lily to nie je absurdné ale je to skutočnosť. Ako ti to dokážem?" spýtala sa ma. "že budeš mať perlu. Tým ma presvedčíš o opaku" povedala som. "Dobre" povedala pokojne. "Okimi?" spýtala sa a hneď sa predo mnou zjavila 30 centimetrová postavička. "Prines svoju perlu a nachvíľu sa v nej zatvor a potom, keď ti poviem tak sa otvoríš jasné? "spýtala sa postavičke a neveriacky som sa na ňu a ich rozhovor dívala a počúvala. "áno" povedala a ihneď poslúchla. Urobila ako mamina povedala. "Už veríš?" spýtala sa ma a ukazovala mi dosť veľkú perlu.

"Mhhmm" za mhmkala som na súhlas. "Dobre a teraz o súčasnom živote. Za prvé si jedna z upírskych princezien. A si hlavná." "čože? Veď ale ja a Emily. Nie je ich viacej. Keď hovoríš, že sme ich príbuzný" povedala som to prekvapene za 1.že iba mám sestru Emily a za druhé, čo som práve povedala. "Máš tri sestry a dokonca jedného brata" povedala mi mamina. "Mám ešte dve? To je ako možné? Veď si ani na ne vôbec nepamätám" spýtala som sa a bola som naozaj dosť z dneskajška prekvapená. "Ja viem, že sa nich nepamätáš. A nechaj ma to dokončiť!" videla, že chcem sa niečo spýtať. "Z ocom ešte keď tu žil s nami tak sme ti vymazali pamäť aby si si nepamätala o bratovi a dvoch sestrách. Otec odišiel spolu z tvojou jednou sestrou a bratom" povedala mamina.

Chcela som, už niečo povedať ale radšej som sito rozmyslela a bola ticho a počúvala maminu."Tvoja druhá sestra od nás odišla, keď mala 9 rokov. Zabudla som dodať, že je to tvoje dvojča len má blond vlasy a ružové oči ale ináč sa výzorom na seba podobáte. Odišli preto lebo sa otec rozhodol, že ich začne učiť a bude zisťovať dačo o Reimi áno takto sa volá tvoje dvojča a moja dcéra. A ešte niečo každý má v sebe perlu ale vyvíja sa tak ako perla len táto sa zo šťastia, smútku, zla, nenávisti, atd. A každý človek má svoju planétu. Tvoj najstarší brat a jediný má 17 a volá sa Akito narodil sa:22.6.1991, tvoja najstaršia sestra sa volá Sakura." Hmmm, Sakura podľa čerešni. "To je všetko. Aha, zabudla som všetci v rodine vieme čítať myšlienky, rozprávame sa zo zvieratami a v našej rodine máme zviera: pumu ale každá má inakšie plemeno. A čo sa nie len nás týka tak každý kto z rodiny našiel alebo nájde perlu tak má svoje zviera ale samozrejme, inakšej ako my plemena" povedala mamina. "A kde mám ja svoju pumu?" spýtala som sa. "Tebe, mne a Emily sme ich museli dať hore do kumbála. Tam sú všetky pumy ale od dneskajšieho dňa ich vypustím a ešte niečo, kým nezaspím..."povedala unavene a zívla si. "Každá puma je princezná u nás ale inakšieho typu. Len aby si vedela" povedala a pomaly vstávala. "Pod ideme hore a vypustíme ich. Neboj sú neškodné len nás a my je chránime" dopovedala práve včas lebo sme boli akurát pred kumbálom. Otočila kľúčikom vo dverách. Ale to nestačilo lebo boli tie dvere zamknuté ešte inými zámkami. Bolo ich minimálne 30. "A posledná vec" povedala a zatvorila oči a na niečo sa sústredila. "Dobre, môžeme" povedala a otvárala kľučkou...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama