5. Vidina: Kayina oslava, premena, bitka

8. března 2010 v 17:10 | Lily Kemuriリリー煙

"Lily. Mala si ďalšiu vidinu?" spýtala sa ma z obavou v hlase ale aj v očiach Mizuki. Je to dosť čudné, keď rozumiete zvierati. A najčudnejšie je to, že rozpráva a vidíte ako sa jej pohybuje papuľa. A ešte viac než všetko dokopy je to, že chováte u vás v dome priamo v ňom dnuka divé zviera to ako keby ste v byte chovali čo ja viem... divú sviňu alebo také niečo. "Mizuki neboj to prejde!" povedala som jej i keď ja sama som o tom nebola presvedčená. "Dobre" povedala, "a teraz si pohni aby si stihla školu" pripomenula mi keď sa pozrel len tak na môj mobil. "Jaj tak to si musím pohnúť aby som vôbec niečo stihla. Čo najrýchlejšie som sa prezliekla, umyla si zuby a voľáko bleskovo rýchlo som to stihla.


Nakoniec ako vždy som išla z Michie a Tori do školy. V škole som si ako vždy z Michie odložila do skrinky svoje topánka a obula som si školské a nakoniec som išla do triedy. Kaya bola už v triede. "Meškáme alebo čo" lebo u Kayi nie je zvykom aby bola skoro v škole.

Keď som si už konečne dala veci na lavicu a tašku som si dala vedľa môjho stola tak prišla za mnou Kaya. Ja som ju ani nevidela prichádzať lebo som si položila hlavu na stôl, zatvorila som si oči a premýšľala o tej vidine. " Naozaj sa to stane kedy? Kde? O koľkej? Ale jedno viem, že sa ma to spýta Kaya v škole. Ach.." to boli moje myšlienky. "Lily?" spýtal sa ma ktosi.

"Lily" počula som to už o trošku hlasnejšie. "Lily, Lily!" už som počula dosť zreteľne. "Áno?" spýtala som sa a aj zároveň aj usmiala. "Prídeš na moju oslavu, Lily?" spýtal sa ma stále ktosi. "Áno, prídem. To by som si nechcela nechať ujsť" povedala som. "Bude dnes" povedala Kaya (ktosi je Kaya).

"Čo??? Čože?" spýtala som sa. "Lily..." povedala. "Neboj prídem. A kto všetko na tvoju oslavu príde?" spýtala som sa jej. "Nikto iba Mao, Jou, Baku a ten si zo sebou privedie Dana." Dokončila iba tak náhodou. "A to si mi chcela kedy povedať? Na svätého Valentína?" spýtala som sa jej. "No, vlastne ten už bol" povedala mi. "Ja viem myslela som ten budúci. Ach Kaya" povedala som.

"Nenechávaj ma s nimi samu. Prosím!" za prosíkala a vykukli jej tie veľké hnedé oči. Kto by mohol odolať napr. roztomilému šteniatku. Tak teraz vypadala Kaya. "Ach... tak dobre" povedala som napokon. "Jej!!! Supíš..." zaradovala sa. "Pomôžeš mi" spýtala sa ma. "Jasné" povedala som. Teraz mi došlo, že je to presne ako v tej mojej vidine. Ale aspoň uvidím čo bude ďalej. A o čom teda bude.

Ale až na menší detail tam bolo, že zajtra a toto je dneska. Aha, už chápem tieto vidiny môžu a nemusia mať dátum a keď napr. povie, že zajtra to znamená dneska. Už tomu chápem, lebo mne sa ta vidina prisnila včera. "Ach, Kaya. Počkaj skoro som na to zabudla kúpila som ti menší darček" povedala som jej a podávala som jej čiernu slzičku a okolo nej biele kamienky. "Jej arigato - ďakujem" povedala a hneď si ho aj odo mňa zobrala. Vidíš to mám hneď darček aj keď sa moje narodeniny o dosť neskôr. A preto robím skôr oslavu lebo už moji rodičia inokedy nie sú v práci" dokončila.

V škole som musela prežiť deväť vyučovacích hodín a potom som išla nakoniec sama domov lebo Michie, už bola dávno doma lebo som išla ešte na klavír a na športové hry. Bola som už rada že som konečne s tade vypadla. Už som skoro bola doma keď v tom vidím na druhej strane Dana.

Hneď sa mi rozbúchalo srdce ako divé a nechcelo prestať tak veľmi byť. Až teraz som si všimla, že nie je sám bol tam Baku, on a Aguri a ešte Mafumi. Začala som dosť žiarliť ale vtedy som si spomenula na opekačku a ako mi povedal, že sa mu niekto páči teraz som žiarlila ale aj ma pichalo pri srdci. Pokračovala som ďalej v ceste a ani som sa nepozrela dozadu. Teraz pri prvom dome v našej ulici mi došlo, že Kaya oslavuje predčasnú oslavu narodenín a rozbehla som sa domov až na to že tam bolo okolo tristo domov a môj dom bol úplne posledný. Dobehla som konečne domov rýchlo som sa najedla, osprchovala a iba dačo naučila. Keď sa mi vysušili vlasy obliekla som sa už na oslavu a pustila si mp3.

Našťastie som nedovolila aby som sa vžila do tých piesní. Lebo keby sa tak stalo snívala by som o niečom čo by sa nemuselo stať aj keď to bola vidina. Zase som išla zapísať to všetko čo som nezapísala a vypla počítač. Okolo 17:30 som išla ku Kayi keďže som jej sľúbila že jej pomôžem. Za desať minút som bola u nej a aj to som bežala. Doniesli sme do jej izby stôl naň dali hocijaké somariny a poháriky, vodu atd. Všetko sme stihli v rekordnom čase bolo presne šesť hodín, keď zazvonil zvonček.

No už mali sme všetko hotovo aj Kaya už bola prezlečená a zabudla som Miňa nemohla lebo bola u babke a Michie preto lebo voľakde odcestovali a vráti sa asi o dvanástej v noci. Z jej okna bol výborný výhľad ku ich bráne. Stál tam Mao a Baku. Dan tam nebol. "Uf" vydýchla som si. Kaya zatiaľ išla otvoriť. "Tak poďte dnu" povedala a usmiala sa. Bolo to až počuť do jej izby. "Čo tu ty už robíš?" spýtal sa ma Mao lebo on ako prvý išiel do Kayinej izby.

Ihneď som sa otočila lebo som počula ako sa ma Mao niečo pýta. No nemala som to robiť lebo za ním bol Dan a nakoniec za Danom bol Baku. "Čo ty tu robíš?" spýtali sme sa obidvaja (teda ja a Dan). "Kaya?..." spýtala som sa jej neveriacky. "Mao, Baku?..."spýtal sa v tej istej chvíle ako ja. "Chcela som ti to povedať" začala pomaly a potichu aby to Dan, Mao a Baku nepočuli. "A kedy na svätého Valentína?" spýtala som sa jej tiež potichu aby tí dvaja to nepočuli. "OK. OK. Priznávam je to moja chyba. Najprv to malo vyzerať, že nakoniec Dan neprišiel ale..." nedopovedala Kaya lebo sa na to proste vykašľala. "Dobre ale nemusela si to predo mnou tajiť" povedala som a už ďalej som to neriešila.

Dan sa z Maom, Bakuom ešte stále hádal. No u neho to bolo iné on vôbec nevedel, že som tu a ja som to vedela len som ho nevidela cez okno a myslela som si a mala som aj pravdu, že to určite bude mať prsty Kaya. Po konečne dlhej chvíli sa už s nimi dohádal čo ja som sa už dávno z Kayou dohádala a medzi tým sme si otvorili čokoládové tyčinky a jedli sme ich a pritom sme sa rozprávali.

Potom už konečne keď sa spolu dohádali potichu tak sme sa už v pohode začali rozprávať o všeličom možnom. Až nakoniec zvonil Jou. Nakoniec Kayi zagratulovali a dokonca jej rodičia prehovorili našich rodičov aby sme dostali aspoň do jednej rána. No náš rozhovor prekvitol až tak, že začali rozoberať mňa a nakoniec ma dali s Danom. Maoa, Joua, Bakua som ja a Dan skoro zabili. Našťastie, že Kaya nemala rodičov doma.

Asi sa pýtate ako je to možné, že nemá rodičov doma a jej rodičia presvedčia iných rodičov je to jednoduché. Kaya im zavolala (teda svojim rodičom) a tí nakoniec jej prosíkaniu neodolali tak obvolali všetkých rodičov a takto to dopadlo. Presne o 23:00 som začala túžiť čím ďalej viac po krvi. Po ľudskej krvi a cítila som ako sa mi zväčšovali rezáky od vrchu a ešte odspodu. Kaya bola ešte divnejšia postupne mala na sebe srsť až nakoniec vyzerala ako vlkolak. Mne sa oči zmenili z čiernych na červené. A zabudla som dodať, že práve v ten deň bol spln. Dan, Mao, Jou a Baku sa zľakli čo sa to preboha s nami stalo.

Ja som sa len usmiala na nich a oni sa hneď zľakli. Keď som sa usmiala videlo mi zuby (upírske zuby). Hneď som sa išla pozrieť do zrkadla prečo sa ma zľakli a videla som sa a pritom upírov nevidieť ani na fotkách ani v zrkadle. Ale už po pár generáciách sa veľa toho zmenilo a zlepšilo. Mala som krvavo - červené oči a veľké špicaté zuby zhora aj zdola. "Jej. To je super dneska som sa premenila" povedala som nahlas a oni sa ešte viac zľakli. Kaya tiež bola pri vedomí a hneď ako som od zrkadla odišla ja tak ona tam išla tiež. "Ináč Kaya dobrá srsť" povedala som jej. Na sebe mala samú srsť a ešte aj vlasy dosť dlhé a rozpustené.

"Tiež dobré špicáky a červené oči" zakričala na mňa z kúpeľne. Kaya a ja vždycky sme túžili o dačom takomto ako sa stalo práve teraz. Oni stále sedeli v kúte a radšej sa ani nepohli. "Hehe, tak mohla by som sa mohla premieňať častejšie aby sa ma báli" povedala som. "Nepribližuj sa" povedal Mao zo strachom. "Hm a čo mi urobíš? Prepichneš ma voľakým ostrým predmetom? Alebo ma vystavíš slnku?

Gomene - prepáč mi to ale tieto staré metódy na mňa nezaberajú" povedala som mu. "Aha" povedal vystrašene. "Ani som si nemyslela, že budem pri vedomí, keď sa po prvý raz premením" povedala som. "A ti Kaya myslela si si to tiež?" spýtala som sa jej. "Nie" povedala. "Kaya? Ti si princezná vlkolakov" spýtala som sa jej lebo už dávno vyšla z kúpeľne a stála vedľa mňa. "Neviem. Prečo sa pýtaš?" spýtala sa ma nechápavo. "Lebo mamina mi vravela, že keď si princezná tak máš voľáko výhody" povedala som jej. "Od kedy vieš, že si princezná upírov?" spýtala sa ma vyčítavo.

Od piatka minulého týždňa som sa to dozvedela" povedala som jej previnilo. "Ach, Lily" vzdychla si Kaya. "Gomene - prepáč mi to chcela som ti to povedať, ale mala som to zakázané. Ináč by si to ako jediný človek vedela. Ale teraz telefonuj rodičom" poponáhľala som ju. "Dobre" povedala, vytočila číslo a už jej matke zvonil mobil. "Mami? To som ja Kaya. Chcela by som sa ťa niečo opýtať" začala Kaya keď to jej matka zdvihla. "Áno Kaya? Čo sa deje?" spýtala sa jej matka.

"Som princezná vlkolakov?" spýtala sa Kaya na rovinu. "Skade si na to prišla?" spýtala sa zase Kayina matka. "Odpovedz mi. Som premenená" povedala Kaya. "Kaya? Je tam s tebou niekto?" spýtala sa jej s obavou. Ja som jej ukazovala aby nič podobného nehovorila (teda, že tam niekto je). "Nie mami.

Všetci boli unavený a išli domov. Nikto tu som ňou nie je" zaklamala."Dobre. Počkaj tam. Ja zavolám otcovi a hneď ideme domov! A áno si princezná vlkolakov" dokončila jej matka ale nezložila. "Mami, nechoďte domov ja som normálna. Som pri vedomí nič sa mi nestalo" povedala teraz popravde Kaya. "Si si istá že to zvládneš sama?" spýtala sa. "Áno. Neboj sa" povedala. "Dobre teda. Nejdeme domov" povedala jej a zložila. "Uf. To bolo len tak - tak" povedala Kaya. "O akých princeznách a princov hovoríte?" spýtal sa nás Dan. "O takých čo majú vládnuť napr. ako vlkolakov, upírom, atd.

"Aha. Takže aj ja sa vám musím z niečím priznať som princ elfov" povedal pravdivo. Mao, Baku a Jou sa ešte viac trhli pri pomyslení, že Dan by mohol byť jeden z nás. "No, jasné a ja som Nana Kitade" povedala som ironicky. "Naozaj aj ja sa premieňam nevidíte moje uši?" spýtal sa nás a ukázal nám ich aby sme dobre videli. "Tak teda vitaj v klube čudných" povedala som. "Mao, Baku a Jou sa už triasli. A mysleli si, že čo s nimi urobíme. "Nebojte nič s vami neurobíme. Sme normálni až na tu premenu. Aspoň si myslím počkať... Kaya chod okamžite do kúpeľne" začala som čítať im myšlienky a Kayi som to preto povedala lebo som na nej videla, že chce zaútočiť. "Prečo? Veď som normálna" povedala. "Čože? Veď na nich chceš zaútočiť. Chceš ich poškriabať? Chceš aby skončili ako my?

Vieš, že oni to tak nemusia znášať ak ich premeníš môžu to oveľa horšie znášať než my" povedala som jej o trochu sa upokojila ale nie oveľa. "Mao chod zobrať dole do chladničky voľáke mäso. Rýchlo!" zakričala som naňho. "A mne prines paradajku alebo paradajkovú šťavu" ešte to počul a rýchlo bežal to všetko zobrať. A neušiel preto lebo sa bál, že sa mu niečo môže dačo stať. Okamžite to doniesol. Ja ako prvá som Kayi strčila do úst mäso a ja som si otvorila plechovku a napila som sa paradajkovej šťavy.

"Kaya bola oveľa v poriadku už vôbec nechcela nikomu ublížiť (teda keď to mäso zjedla). A ja som bola v poriadku. "Naozaj vám neublížime, keby sme vám chceli ublížiť tak už ste mŕtvy alebo máte voľáke poranenia. Koľko je hodín?" spýtala som sa Joua. Ten bol už v poriadku tiež Mao a aj Baku. Už sa nás nebáli. "24:00 presne" povedal. "To je zlé" povedala som. "Prečo?" spýtal sa Dan. Ja už odkedy som sa dozvedela, že som upíria princezná veľa vecí som sa dozvedela.

"Práve o tej to hodine keď sa premeníš nedokážeš sa kontrolovať. Ale najlepšie je na tom, že osoby ktoré poznáme vôbec im neublížime" povedala som a každou sekundou som sa už nevedela ovládať až nakoniec som to vôbec nebola ja. Mala som oveľa väčšiu chuť na krv. A dokonca som mala aj upírie krídla. Kaya mala dosť veľké tesáky a mala chuť na mäso. Výhoda bola, že upíry a vlkolaci boli už dávny spoločníci teda upír najprv vycucal z človeka krv a vlkolak ho roztrhal na malé kúsky a nakoniec ho zožral. Teda nebolo to také ako napr. v Twilight ságe ( Twilight sága je známa po celom svete tak sa nečudujte že aj v Japonsku). "Aha je čas lovu" povedala som.

Kaya išla za mnou.
Bakua, Joua a Maoa sme si vôbec nevšímali a ignorovali. Ako som predtým hovorila (pred našou premenou) tých ktorých poznáme vôbec neubližujeme. Medzi tým voľáka postava stála pred Kayinym domom. Kaya išla cez okno ako prvá lebo môže v poriadku doskočiť dole a nič sa jej nestane. Kaya vyskočila z okna a pristála dole. Keď toho človeka uvidela hneď bola šokovaná a pozerala sa na neho a stála na tom istom mieste. Aj ja som chcela vyskočiť keď vtom ma chytil za ruku Dan a nepustil mi ju.

"Dan Methius princ elfov. Pusť ma!" povedala som (vlastne to som ani ja veľmi nebola vlastne hej ale tá premena toto som mňa spravila). "Počul si pusť ma!" zakričala som na neho. "Pustím, keď sa vrátiš do poriadku" povedal. "Ale toto som ja a vždy som bola! To čo som predtým povedala vtedy som bola tou slabou chudinkou ktorá nechce nikomu ublížiť" zakričala som na neho. "Nebola si chudinkou len si sa bála ublížiť svojim kamarátom a iným nevinným ľuďom" dokončil. "Ale bola. Vždy som ňou bola a teraz som šťastná, že môže dakoho vycucať. Ty ničomu nechápeš. Nikdy si ma nechápal.

Nikdy si nechápal čo cítim, čo robím, prečo sa ti vyhýbam. Nechápal si to! Nechápal!" kričala som na neho zlostne. "Ako to môžeš vedieť?" spýtal sa ma vlastne na mňa zakričal. "Správal si sa tak vždycky! Vždycky! A teraz ma okamžite pusť jasné?!" zakričala som na neho ale už o dačo tichšie.

Medzi tým čo som sa ja z Danom hádala... Kaya... "Čo tu ty hľadáš?" povedala normálnym, pokojným hlasom Kaya. "Tak ti si princezná vlkolakov?" spýtal sa jej a úplne ignoroval jej otázku. "S kade o tom vieš a odkedy? A nemusím byť práve princezná..." povedala Kaya. "Ti si teda hlúpa.

Na Zemi žijú iba princezné a princovia. Myslel som to tak, že nemôžu tu žiť nie z kráľovského rodu napríklad čo ja viem trpaslíci, škriatkovia alebo iné bytosti. Tie nie z kráľovského rodu žijú na tej ich kráľovskej planéte" povedal Keanu. Áno on to bol. On stál pred Kayinym domom celú tú večnosť.

On pozeral čo my ostatný robíme ako sa hádame, ako sme sa premenili a atd. "Ty si tu od kedy?" spýtala sa ho. Najprv ňufákom zaňuchala a potom jej to všetko došlo. Nemusela sa ani pýtať. "Aha" povedala, "už tomu rozumiem si tu od vtedy ako Mao, Dan a Baku prišili. Potom si sa schoval keď išiel Jou aby ťa nevidel. Aha Keanu Soun. Ty si
zatajil, že si princ drakov. Ale čo... A teraz mi povedz prečo si sem prišiel a na čo?" spýtala sa ho po chvíli zisťovania faktov bez neho. "Skús ešte raz zaňuchať a už budeš vedieť" povedal Keanu. "Nie to chcem vedieť od teba" povedala Kaya.

"Tak teda dobre" vzdychol si a začal, "chcel som asi vedieť kto všetko sú princezné a princovia a aj čo budete robiť" dokončil. "Aha. Teraz uhni! Idem loviť" prikázala mu. "Nepustím ťa!" povedal a zastal tak aby nemohla ísť preč. "Hmph! A čo je ťa potom či to budem ľutovať alebo nie. Je to moje slobodné rozhodnutie.

I keby som sa presťahovala na moju planétu. Bola by to moja vec" povedala (asi sa pýtate odkiaľ vie, že má svoju planétu. To je jednoduché keď sa premení vie i o takých veciach o ktorých ani predtým nevedela. Ako keby sa to ani dneska nedozvedela ale vedela to celé roky. Presne toto robí premena).

"Ani nie! Lebo ak vyvraždíš celé Japonsko alebo celú planétu nebude to jedno" povedal Keanu. "Hm, ako keby tebe na tom záležalo" povedala Kaya. "Práveže záleží" začal na ňu kričať. "Vieš čo chod niekam a mne daj pokoj chvíľu tu ešte bohužiaľ s tebou budem kým nepríde sem Lily a potom už môžeme loviť" najprv naňho kričala a už potom sa pomaly upokojovala a hovorila chladným hlasom.

Potom sa už vôbec nehádali, nerozprávali a ani na seba nepozreli. Každý sa na inú stranu otočil. Zatiaľ čo sa Kaya a Keanu nerozprávali ( teda vtedy čo sa už otočili na inú stranu a boli už dohádaný).
Keď som dopovedala hneď vetu, okamžite som moju ruku vytrhla lebo mi ju držal. Bol o dosť slabší lebo rozmýšľal o tom čo som povedala. Už bolo 24:30. Naša hádka trvala polhodinu. A ja a Kaya sme to čím ďalej viac a viac cítili čím ďalej tým viac a viac sme potrebovali loviť.

Ja som sa ešte viac vymkla s pod kontroly lebo vtedy som mala ešte nad sebou polku a teraz som mala nad sebou kontrolu iba štvrť. A to bolo zlé ale nie až také zlé aby som nemala vôbec nad sebou kontrolu.

A Kaya mala takú kontrolu ako ja. Kaya zrazu zaútočila na Keanua. Ale minula ho a to bolo čo chcela išla ako blesk od svojho rodného domu a blížila sa na také miesta kde bolo veľa ľudí. Keanua ihneď prebralo musel sa čo najrýchlejšie dostať ku Kayi aby neublížila ľuďom. Ale ako keby išiel behom tak by bolo dávno neskoro. Tak sa rozhodol premeniť. Premenil sa na draka.
Na prekrásneho draka.
Dobehol ju len tak - tak. Bola na konci jej ulice. Blížila sa na námestie ale našťastie pred námestím nie sú domy a je na boku lúka. Lúka plná kvetov a stromov. Kaya sa chcela rozbehnúť na námestie ale nepodarilo sa jej to lebo Keanu zastal pred ňou.

Keanu ju nepekne poškriabal cez celé plece. Kaya najprv zavila ale ľudia vôbec nič nepočuli a potom sa vrhla naňho ale išli na tú lúku. "Keanu. Za toto mi pekne draho zaplatíš!" zakričala na neho. Kaya ho pazúrmi chcela poškriabať tak isto ako on ju ale nedarilo sa jej to namiesto toho dá sa povedať že odrezala všetky kvety. Keanu sa ľahko uhýbal.

Keanu až tak cúval, že sa pomaly dostávali do lesa. Kaya bola každú sekundu naštvanejšia a veľmi hladná.... Keď Kaya najprv zaútočila na Keanua a bežala ako blesk s tadeto. Mne poslala správu (teda cez myšlienky lebo som jej ich čítala keď bola dole), že sa stretneme na námestí. Ihneď som zareagovala a už - už by som vyskočila z okna keď v tom ma zase zadržala Danova ruka ale teraz o dosť silnejšie až som zaukla.

"Okamžite ma pusť!" prikázala som mu dosť hrozivo až sa Mao, Baku a Jou začali triasť dosť veľmi a boli dosť bledý. "Mao? Jou? Baku? Okamžite choďte dole do kuchyne alebo najlepšie do obývačky a pozerajte televízor ja si s ňou poradím!" prikázal im a oni radostne odtiaľto bežali.
Dokonca sa aj predbiehali. Až napokon boli dole a ako im povedal Dan tak do jedného slova ho poslúchli. "Myslíš si, že ma zvládneš? Si smiešny" povedala som ironicky a usmievala som sa. "To sa uvidí" povedal. "Pusti ma lebo ak nie urobím to čo ja sama nechcem. Tak sa rozhodni!" prikázala som mu. "Hm a čo ti nechceš?" spýtal sa ma. "Nechcem ťa zabiť!" povedala som.
"Nezabiješ ma. Ale nepustím ťa nikam!" teraz mi to hovoril normálnym tónom. U Kayi a Keanua.... Kaya Keanua skoro poškriabala bolo to len tak - tak. Začali sa už normálne byť. Už bolo 24:45. A to bolo už naozaj zlé. Kaya už vôbec nemala nad sebou žiadnu kontrolu. Nevedela čo robí. Čo sa deje. Kde je atd. Teraz už sa z Keanuom bila naplno. Ja som tiež vtedy ako Kaya. Tú istú chvíľu stratila nad sebou kontrolu.

Na Dana som úplne zabudla a aj na to že mi drží ruku aby som nikam nešla. Roztiahla som krídla. Moje krídla boli nie úplne roztiahnuté teda boli väčšie ako Kayina izba a to už teda niečo je lebo Kayina izba je väčšia než obývačka. Proste najväčšia izba v dome. Zase som ich stiahla naspäť a už som skoro vyskočila ale nepodarilo sa. Napokon som zistila, že je pri mne človek nie tak celkom človek ale bol to proste človek. Okamžite som sa naňho vrhla. On vôbec sa nebránil.
Spadol na Kayinu posteľ a ja s ním. Vyzeralo to dosť čudne. On ležal ja som sedela na ňom obkročmo, ruky som mala vedľa jeho hlave každá bola na inej strane. Približovala som sa k nemu. Nie ho pobozkať ale uhryznúť do hrdla. On sa vôbec nebránil. No už keď som mu dýchala na hrdle zrazu nad sebou som mala kontrolu. Ale po sekunde sa stratila. U Kayi a Keanua... Kaya sa nebezpečne približovala ku Keanuovi a už mu roztrhala aj tričko ale vôbec sa mu nedotkla koži (zabudla som dodať, že keď ju dobehol tak sa premenil naspäť na ľudskú podobu). Vôbec ho neporanila. Keanu bol čím ďalej tým viacej slabší už vôbec nevládal.

Bol naozaj prekvapený skade Kaya berie toľkú silu. Kayi nechcel ublížiť a tak sa snažil jej iba vyhýbať. Až tak pred ňou cúval, že narazil do stromu a Kaya bola pri ňom a tiež ako ja na sekundu bola duchom prítomná ale potom už nie. Kaya Keanua poškriabala cez celý chrbát. V Kayinom dome ale bez nej... Už som Dana chcela uhryznúť keď v tom vtrhli do izby Mao, Jou a Baku. Mali v ruke zapaľovač ktorý určite našli dole v kuchyni.

"Vypadni od Dana! Spálime ťa na popol!" zakričal na mňa Mao, Baku a Jou. "Haha ha" začala som sa smiať. "Vy si robíte prču" spýtala som sa ich výsmešne. "To je dobré. Keď ma uhryzne vráti sa do pôvodného stavu a ak ma neuhryzne tak zomrie" povedal vážne Dan. "Ale..." nedokončil Jou. "Ale keď ťa uhryzne tak budeš tiež upír!" dokončil za Joua Mao. "Nebojte! Už nezomrie pri inom splne. Iba môže pri tom to prvom" povedal popravde Dan. "A čo bude s tebou?" spýtal sa Dana Baku.

"Iba ma premení nastopro na upíra alebo vycucá. Ale keďže som princ tak ma nemôže vycucať iba premeniť a bude to v poriedku. Nebojte! A už choďte!" povedal Dan a i keď z nevôľou ho poslúchli. Keď Jou, Mao a Baku odišli, teda sa za nimi zatvorili dvere ja som stále sedela na Danovi ale teraz som sa k nemu nepribližovala. "Čo sa deje Lily? No tak uhryzni ma!" prikázal mi. Teraz som sa zase k nemu približovala. Už som sa mu dotýkala mojim nosom krk. Trocha nad kožou som otvorila ústa a uhryzla som ho. Nevycucala som ho ale práve naopak chcela som ho od začiatku iba premeniť.

Najprv som troška asi jednu lyžicu z neho odpila a potom som si mojím ostrým zubom urobila ranu na ruke a vycucala som z nej toľko isto ako Danovi. Nechala som si krv v ústach zase som zahryzla Danovi do rany na krku a tú moju krv čo som mala v ústach tak som dala Danovi do krku. On mal otvorené oči dýchal a cítil všetko čo som na ňom robila. Keď som to dokončila poutierala som si ústa a ošetrila mu ranu. Potom ihneď som zaspala. Dan ma položil na Kayinu posteľ a bolo všetko v poriadku. A teraz ku Kaye a Keanuovi... Hneď ako Kaya poškriabala Keanua na chrbte Kaya spadla na zem. Ak si myslíte, že Kaya tým poškriabaním premenila Keanua tak máte pravdu vyhrali ste v lotérii. Keanu je chytil a premenil sa naspäť na draka a letel spolu z Kayou k nej domov.

Nakoniec Jou, Baku, Mao a Dan ktorý mal ma na chrbte lebo som sa nemohla prebudiť sme išli domov. Kaya dorazila domov spolu s Keanuom a on ju položil na posteľ a prikryl. Ja som bola dole v obývačke. Dan, Jou, Mao, Baku a Keanu poriadili všetok ten neporiadok a nakoniec zobrali mňa a išli sme domov. Dan ma tentoraz nevysadil cez vchod alebo mojej mame ale mala som otvorený balkón ktorý je v mojej izbe a vliezol ním dnu. Tam ma vyzul a položil na posteľ a zakryl. Potom ako sem prišiel tak aj odišiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | Web | 8. března 2010 v 18:12 | Reagovat

Ahoj, prepáč, ale druhý už je zabraný. Ak chceš, vyber si iný, alebo mi napíš, čo by si naň chcela a ja Ti ho rada urobím :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama